Základy ekonómie

 

Základným predpokladom každej ľudskej činnosti je motivácia uspokojovať určité potreby.   ( jesť, piť, potreba uznania, potreba pokoja). Každá užitočná vec ( hmotného i nehmotného charakteru ), ktorá slúži na uspokojenie ľudských potrieb sa v ekonómii označuje pojmom statok. Použitie statkov na uspokojenie ľudských potrieb sa nazýva spotreba.

Druhy statkov:

1.      podľa dostupnosti:

a)      voľné statky – statky, ktoré nájdeme bez akýchkoľvek obmedzení  v prírode, sú dostupné pre každého – vzduch, ktorý dýchame, lesné plody, ktoré možno voľne zbierať.

b)     Vzácne statky – statky, ktoré v prírode neexistujú v neobmedzenom množstve a sú zväčša vytvorené človekom. Nazývajú sa aj ekonomické statky, pretože kvôli nim je uskutočňovaná ekonomická ( hospodárska ) činnosť.

2.      podľa formy:

a)      hmotné ( auto, voda)

b)     nehmotné( služby – kaderník, daňové poradenstvo).

3.      podľa vlastníctva:

a)      súkromný statok – vlastní ho jedna osoba a ostatní ho už nemôžu používať – napr. vlastná záhrada, súkromná pláž.

b)     verejný statok – napr. štátne cesty

4.      podľa účelu:

a)      výrobné ( kapitálové) – stroje, materiály, používajú sa na produkciu ďalších statkov.

b)     spotrebné – potraviny, odevy, osobné počítače, slúžia na priamu spotrebu.

 

Ekonomické statky vznikajú premenou určitých zdrojov ( vstupov do výroby ) vo výrobnom procese na užitočné produkty.

 

Rozdiel medzi vstupnou hodnotou výrobných faktorov a výstupnou hodnotou vyrobených produktov sa nazýva pridaná hodnota.

VÝROBNÉ FAKTORY  →VÝROBA             →PRODUKTY             <   1. VÝROBKY

(VSTUPY DO VÝROBY)     (PRODUKCIA)      (VÝSTUPY Z VÝROBY) 2. SLUŽBY

- pôda, prírodné zdroje                       

- práca

- kapitál

 

Pôda a prírodné zdroje: prvý výrobný faktor dostupný (zväčša len v obmedzenom množstve) v prírode, ktorý nie je výstupom iného výrobného procesu.

Práca: cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynaložená ako prvotný výrobný faktor v procese výroby.

Kapitál: statky vyprodukované v procese výroby, ktoré sa nepoužívajú na bezprostrednú spotrebu, ale používajú sa pri produkcii ďalších statkov. Kapitál: fyzický, peňažný , technológia ( know – how)

Výroba  - transformačný proces, v ktorom sa cieľavedome premieňajú ľudské faktory na  statky užitočné pre ľudí ( produkty).

Produkt: ekonomický statok, ktorý je výstupom z procesu výroby. Môže mať hmotný (výrobky) a nehmotný (služby) charakter.

Tovar – produkt alebo iný statok určený na predaj na trhu.

 

 

Ekonómia je veda o ekonomike (hospodárení subjektov a ich vzájomných vzťahoch), ktorá sa zaoberá tým ako sa v spoločnosti využívajú vzácne zdroje.

 

Ekonomika – (prax) – časť spoločenského života spätá s ekonomickou činnosťou, kde cieľom je uspokojovanie potrieb.

 

Mikroekonómia sa zaoberá hospodárskou činnosťou jednotlivých samostatných ekonomických subjektov – jednotlivci, podniky.

Makroekonómia skúma hospodárstvo ako určitý uzavretý celok. Skúma napríklad infláciu, hrubý domáci produkt atď..

 

Prebytková – ekonomika, ktorá dokáže vyrobiť viac výrobkov a služieb ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať.

Nedostatková – presný opak prebytkovej.

 

Pozitívna ekonómia – skúma ekonomickú realitu, taká aká je.

Normatívna ekonómia  - hodnotí a odporúča rady, aká by ekonomická realita mala byť.

 

V rámci medzinárodnej deľby práce sa jednotlivé krajiny stávajú špecializovanými výrobcami, preto je potrebná vzájomná prepojenosť medzi ekonomikami =>

otvorená ekonomika

uzavretá ekonomika

 

Ekonomické disciplíny:

-          ekonomická teória – skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy

-          teoretické disciplíny – dejiny ekonomických teórií, teórie trhovej ekonomiky atď.

-          úsekové vedné disciplíny – nadväzujú na ekonomickú teóriu, skúmajú napr. ekonomiku priemyslu, ekonomiku poľnohospodárstva a atď.

-          prierezové vedné disciplíny – nadväzujú na ekonomickú teóriu, každá z nich má svoj predmet skúmania , napr. peňažníctvo, burzovníctvo, manažment atď.

 

 

Ekonomické sektory:

-          primárny – zaoberá sa získavaním surovín, materiálov a pestovaním plodín z prírody, napríklad rybárstvo, baníctvo...

-          sekundárny – je zameraný na pretváranie surovín na tovary, napr. hutníctvo, strojárstvo, farmaceutický priemysel

-          terciárny – časť zameraná na poskytovanie služieb a obchodu napr. obchodných, stravovacích....

-          kvartérny – oblasť vedy a techniky, výskum a školstvo

 

 

 

TYPY EKONOMÍK

Každá ekonomika musí bez ohľadu na svoje vývinové štádium odpovedať vlastnou hospodárskou činnosťou na tri známe otázky:

1.      Čo vyrábať?

2.      Ako vyrábať?

3.      Pre koho vyrábať?

Podľa spôsobu odpovede rozlišujeme:

1.      Ekonomika založená inštinktoch, zvykoch, tradíciách:

-          bola typická pre pravekú, prípadne starovekú spoločnosť.

-          rozdelenie úloh vyplývalo iba z tradícií (muži od určitého veku chodili na lov, ženy pripravovali jedlo).

-          dnes sa niektoré jej prvky vyskytujú v domácnostiach.

2.      Príkazová ekonomika:

-          je riadená rozhodnutiami centrálnych mocenských orgánov štátu.

-          prevláda tu štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov

-          existuje centrály národohospodársky plán, centrálne sú stanovené ceny výrobkov a služieb.

-          spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku. Napr. systém hospodárstva v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európy.

3.      Trhová ekonomika:

-          je založená na systéme slobodného podnikania a súťaže

-          funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, kde vstupuje do vzťahu dopyt a ponuka =>trhová cena

-          základné otázky rieši nasledovne:

a)      čo vyrábať určujú spotrebitelia

b)      ako vyrábať je určené konkurenciou medzi podnikmi

c)      pre koho vyrábať určuje trh a trhový mechanizmus – ( dopyt, ponuka, ceny)

4.      Zmiešaná ekonomika:

-          Reálne sa najčastejšie vyskytuje

-          trhový mechanizmus je založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, je tu voľná cenotvorba, prevláda súkromné vlastníctvo, štát v nevyhnutnej miere zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho

-          Štát určuje maximálnu cenu dôležitých produktov- vykurovacie oleje, koks, základné druhy potravín). Pri rozhodujúcom súkromnom vlastníctve existuje aj štátne vlastníctvo strategických podnikov v baníctve, energetickom a naftovom priemysle.

 

TRHOVÝ MECHANIZMUS

Trh je miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého výrobku a služby za určitú cenu.

Podľa počtu predávaných tovarov rozlišujeme:

1.      čiastkový trh – kupuje a predáva sa tu jeden druh tovaru – napr. trh automobilov, trh pšenice.

2.      agregátny trh – trh všetkých tovarov a služieb.

Podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy:

1.      trh výrobných faktorov – predáva a kupuje sa tu pôda, práca. Kapitál.

2.      trh tovarov a služieb- kupujú a predávajú sa tu tovary a služby určené na osobnú spotrebu.

3.      finančný trh – trh s peňažnými prostriedkami medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.

Podľa územného hľadiska:

1.      regionálny trh

2.      národný trh

3.      svetový trh

Subjekty trhu:

1.      Firmy – vstupujú na trh za účelom dosiahnutia zisku. Vystupujú ako predávajúci(tovary a služby) aj ako kupujúci (výrobné faktory).

2.      Domácnosti – spotrebitelia. Vystupujú aj ako predávajúci (výrobné faktory) aj ako kupujúci (výrobky a služby).

3.      Štát – usmerňuje ekonomiku.

 

Trhový mechanizmus:

1.      proces tvorby dopytu

2.      proces tvorby ponuky

3.      proces tvorby cien

1. Dopyt – požadované množstvá tovarov, ktoré sú spotrebitelia pri určitých cenách na trhu ochotní a schopní kúpiť.

Faktory ovplyvňujúce dopyt:

-          cena tovaru

-          množstvá žiadaného tovaru

-          výšky príjmu ( dôchodku)

-          záľub, módy, ceny iných tovarov a podobne


2.Ponuka: ponúkané množstvo tovarov, ktoré sú podniky(výrobcovia) pri určitých cenách schopné a ochotné vyrobiť a prísť s nimi na trh, aby ich predali.

Faktory ovplyvňujúce ponuku:

-          cena ponúkaného tovaru

-          množstvá ponúkaného tovaru

-          náklady spojené s výrobou tovaru.

 

3. Proces tvorby cien:

Rovnovážna cena: nastáva vtedy, keď sa dopyt rovná ponuke, a opačne, t. j. ak žiadané množstvo tovarov sa rovná ponúkanému množstvu. Je to výnimočný jav.

Trhová cena: cena, ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu.

Kontakt

Kleinova

naaatalka@azet.sk

Piaristické gymnázium svätého Jozefa Kalazanského v Nitre

Piaristická 6
94901

Vyhľadávanie

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarmaWebnode