Základným predpokladom každej ľudskej činnosti je motivácia uspokojovať určité potreby. ( jesť, piť, potreba uznania, potreba pokoja). Každá užitočná vec ( hmotného i nehmotného charakteru ), ktorá slúži na uspokojenie ľudských potrieb sa v ekonómii označuje pojmom statok. Použitie statkov na uspokojenie ľudských potrieb sa nazýva spotreba.
Druhy statkov:
1. podľa dostupnosti:
a) voľné statky – statky, ktoré nájdeme bez akýchkoľvek obmedzení v prírode, sú dostupné pre každého – vzduch, ktorý dýchame, lesné plody, ktoré možno voľne zbierať.
b) Vzácne statky – statky, ktoré v prírode neexistujú v neobmedzenom množstve a sú zväčša vytvorené človekom. Nazývajú sa aj ekonomické statky, pretože kvôli nim je uskutočňovaná ekonomická ( hospodárska ) činnosť.
2. podľa formy:
a) hmotné ( auto, voda)
b) nehmotné( služby – kaderník, daňové poradenstvo).
3. podľa vlastníctva:
a) súkromný statok – vlastní ho jedna osoba a ostatní ho už nemôžu používať – napr. vlastná záhrada, súkromná pláž.
b) verejný statok – napr. štátne cesty
4. podľa účelu:
a) výrobné ( kapitálové) – stroje, materiály, používajú sa na produkciu ďalších statkov.
b) spotrebné – potraviny, odevy, osobné počítače, slúžia na priamu spotrebu.
Ekonomické statky vznikajú premenou určitých zdrojov ( vstupov do výroby ) vo výrobnom procese na užitočné produkty.
Rozdiel medzi vstupnou hodnotou výrobných faktorov a výstupnou hodnotou vyrobených produktov sa nazýva pridaná hodnota.
VÝROBNÉ FAKTORY →VÝROBA →PRODUKTY < 1. VÝROBKY
(VSTUPY DO VÝROBY) (PRODUKCIA) (VÝSTUPY Z VÝROBY) 2. SLUŽBY
- pôda, prírodné zdroje
- práca
- kapitál
Pôda a prírodné zdroje: prvý výrobný faktor dostupný (zväčša len v obmedzenom množstve) v prírode, ktorý nie je výstupom iného výrobného procesu.
Práca: cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynaložená ako prvotný výrobný faktor v procese výroby.
Kapitál: statky vyprodukované v procese výroby, ktoré sa nepoužívajú na bezprostrednú spotrebu, ale používajú sa pri produkcii ďalších statkov. Kapitál: fyzický, peňažný , technológia ( know – how)
Výroba - transformačný proces, v ktorom sa cieľavedome premieňajú ľudské faktory na statky užitočné pre ľudí ( produkty).
Produkt: ekonomický statok, ktorý je výstupom z procesu výroby. Môže mať hmotný (výrobky) a nehmotný (služby) charakter.
Tovar – produkt alebo iný statok určený na predaj na trhu.
Ekonómia je veda o ekonomike (hospodárení subjektov a ich vzájomných vzťahoch), ktorá sa zaoberá tým ako sa v spoločnosti využívajú vzácne zdroje.
|
Ekonomika – (prax) – časť spoločenského života spätá s ekonomickou činnosťou, kde cieľom je uspokojovanie potrieb.
|
●Mikroekonómia sa zaoberá hospodárskou činnosťou jednotlivých samostatných ekonomických subjektov – jednotlivci, podniky. ● Makroekonómia skúma hospodárstvo ako určitý uzavretý celok. Skúma napríklad infláciu, hrubý domáci produkt atď..
|
►Prebytková – ekonomika, ktorá dokáže vyrobiť viac výrobkov a služieb ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať. ►Nedostatková – presný opak prebytkovej.
|
►Pozitívna ekonómia – skúma ekonomickú realitu, taká aká je. ►Normatívna ekonómia - hodnotí a odporúča rady, aká by ekonomická realita mala byť.
|
V rámci medzinárodnej deľby práce sa jednotlivé krajiny stávajú špecializovanými výrobcami, preto je potrebná vzájomná prepojenosť medzi ekonomikami => ● otvorená ekonomika ● uzavretá ekonomika
|
Ekonomické disciplíny: - ekonomická teória – skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy - teoretické disciplíny – dejiny ekonomických teórií, teórie trhovej ekonomiky atď. - úsekové vedné disciplíny – nadväzujú na ekonomickú teóriu, skúmajú napr. ekonomiku priemyslu, ekonomiku poľnohospodárstva a atď. - prierezové vedné disciplíny – nadväzujú na ekonomickú teóriu, každá z nich má svoj predmet skúmania , napr. peňažníctvo, burzovníctvo, manažment atď.
|
Ekonomické sektory: - primárny – zaoberá sa získavaním surovín, materiálov a pestovaním plodín z prírody, napríklad rybárstvo, baníctvo... - sekundárny – je zameraný na pretváranie surovín na tovary, napr. hutníctvo, strojárstvo, farmaceutický priemysel - terciárny – časť zameraná na poskytovanie služieb a obchodu napr. obchodných, stravovacích.... - kvartérny – oblasť vedy a techniky, výskum a školstvo |
TYPY EKONOMÍK
Každá ekonomika musí bez ohľadu na svoje vývinové štádium odpovedať vlastnou hospodárskou činnosťou na tri známe otázky:
1. Čo vyrábať?
2. Ako vyrábať?
3. Pre koho vyrábať?
Podľa spôsobu odpovede rozlišujeme:
1. Ekonomika založená inštinktoch, zvykoch, tradíciách:
- bola typická pre pravekú, prípadne starovekú spoločnosť.
- rozdelenie úloh vyplývalo iba z tradícií (muži od určitého veku chodili na lov, ženy pripravovali jedlo).
- dnes sa niektoré jej prvky vyskytujú v domácnostiach.
2. Príkazová ekonomika:
- je riadená rozhodnutiami centrálnych mocenských orgánov štátu.
- prevláda tu štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov
- existuje centrály národohospodársky plán, centrálne sú stanovené ceny výrobkov a služieb.
- spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku. Napr. systém hospodárstva v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európy.
3. Trhová ekonomika:
- je založená na systéme slobodného podnikania a súťaže
- funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, kde vstupuje do vzťahu dopyt a ponuka =>trhová cena
- základné otázky rieši nasledovne:
a) čo vyrábať určujú spotrebitelia
b) ako vyrábať je určené konkurenciou medzi podnikmi
c) pre koho vyrábať určuje trh a trhový mechanizmus – ( dopyt, ponuka, ceny)
4. Zmiešaná ekonomika:
- Reálne sa najčastejšie vyskytuje
- trhový mechanizmus je založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, je tu voľná cenotvorba, prevláda súkromné vlastníctvo, štát v nevyhnutnej miere zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho
- Štát určuje maximálnu cenu dôležitých produktov- vykurovacie oleje, koks, základné druhy potravín). Pri rozhodujúcom súkromnom vlastníctve existuje aj štátne vlastníctvo strategických podnikov v baníctve, energetickom a naftovom priemysle.
TRHOVÝ MECHANIZMUS
Trh je miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého výrobku a služby za určitú cenu.
Podľa počtu predávaných tovarov rozlišujeme:
1. čiastkový trh – kupuje a predáva sa tu jeden druh tovaru – napr. trh automobilov, trh pšenice.
2. agregátny trh – trh všetkých tovarov a služieb.
Podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy:
1. trh výrobných faktorov – predáva a kupuje sa tu pôda, práca. Kapitál.
2. trh tovarov a služieb- kupujú a predávajú sa tu tovary a služby určené na osobnú spotrebu.
3. finančný trh – trh s peňažnými prostriedkami medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Podľa územného hľadiska:
1. regionálny trh
2. národný trh
3. svetový trh
Subjekty trhu:
1. Firmy – vstupujú na trh za účelom dosiahnutia zisku. Vystupujú ako predávajúci(tovary a služby) aj ako kupujúci (výrobné faktory).
2. Domácnosti – spotrebitelia. Vystupujú aj ako predávajúci (výrobné faktory) aj ako kupujúci (výrobky a služby).
3. Štát – usmerňuje ekonomiku.
Trhový mechanizmus:
1. proces tvorby dopytu
2. proces tvorby ponuky
3. proces tvorby cien
1. Dopyt – požadované množstvá tovarov, ktoré sú spotrebitelia pri určitých cenách na trhu ochotní a schopní kúpiť.
Faktory ovplyvňujúce dopyt:
- cena tovaru
- množstvá žiadaného tovaru
- výšky príjmu ( dôchodku)
- záľub, módy, ceny iných tovarov a podobne
2.Ponuka: ponúkané množstvo tovarov, ktoré sú podniky(výrobcovia) pri určitých cenách schopné a ochotné vyrobiť a prísť s nimi na trh, aby ich predali.
Faktory ovplyvňujúce ponuku:
- cena ponúkaného tovaru
- množstvá ponúkaného tovaru
- náklady spojené s výrobou tovaru.
3. Proces tvorby cien:
Rovnovážna cena: nastáva vtedy, keď sa dopyt rovná ponuke, a opačne, t. j. ak žiadané množstvo tovarov sa rovná ponúkanému množstvu. Je to výnimočný jav.
Trhová cena: cena, ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu.
Kleinova
Piaristické gymnázium svätého Jozefa Kalazanského v Nitre