Základy práva

Potreba poriadku

Človek bol súčasťou prírodného prostredia, ktoré si podľa svojich potrieb civilizoval a kultivoval. Výsledkom tejto činnosti je kultúra ako spoločné vlastníctvo spoločnosti. Súčasťou kultúry  je jazyk, morálka, náboženstvo, právo, materiálne i technické objekty. Sú to aj formy a schémy správania, ktorých súčasťou je verejná autorita.  Právo je súčasťou duchovnej kultúry spoločnosti.

Každá spoločnosť preferuje isté hodnoty, ktoré sa človek usiluje dosiahnuť a zároveň nimi aj riadiť. Hovoríme o štandardných spôsoboch myslenia a správania, ktoré sú v spoločnosti vžité a odovzdávajú sa z generácie na generáciu / organizovanie rodinného života, výchova detí/.

Čím dôležitejšie sú takéto vzory pre harmonické fungovanie spoločnosti, tým väčšia je snaha ich inštitucionalizovať -  to znamená presne a jasne ich vyjadriť a usporiadať. Tak sa vzory stávajú spoločenskými normami, pravidlami, ktoré určujú ako sa subjekty majú za určitých okolností a podmienok správať a aká sankcia ich postihne, ak sa takto nebudú správať. Takéto všeobecné pravidlá sa nevzťahujú iba na jednotlivca, ale na každého.

/ nielen Juraj, ale všetci mládenci, kt. sa idú ženiť sa očakáva, že to urobia spôsobom, ktorý od nich spoločnosť očakáva /

Norma je vzor, schéma správania ktorú používame pri kontakte so známymi, ale i neznámymi ľuďmi. Všetky spoločenské normy pramenia z uznávaných spoločenských hodnôt. Napríklad :

Hodnota dobra - morálne normy

Hodnota krásna - estetické normy

Viera v Boha - náboženské normy

Hodnoty poriadok a spravodlivosť - právne normy

Systém noriem musí byť usporiadaný podľa princípu  nerozpornosti /vzájomný vnútorný  súlad medzi normami/

Právo sa stalo civilizovaným prostriedkom na presadzovanie žiadúceho správania v spoločnosti / verejná autorita – jednotlivec, Mojžiš, Chammurapi, Lykurgos, Solón /.

Príčiny vzniku práva:

1.       potreba oddeliť súkromné veci od verejných záložitostí

2.       potreba objektívnosti v rozhodovaní

3.       potreba formulovať určité všeobecne platné pravidlá = zákony, ktoré budú prístupné každému.

Základom všeobecných právnych systémov je predstava o spravodlivosti:

1.       ľudské práva – pre všetkých bez rozdielu

2.       občianské práva – aplikácia ľudských práv na konkrétne podmienky – t.j. pre občanov daného štátu.

P R Á V O

Je to systém noriem na riadenie spoločenských vzťahov, na regulovanie spoločenského života.

Znaky práva: právo sa od ostatných normatívnych systémov odlišuje :

-monizmom = jeden právny systém pre celú spoločnosť

-spätosť so štátom = opiera sa o jeho donucovaciu moc

-zvláštna forma = ustanoví štát / má podobu zákona alebo vyhlášky a štát berie na seba zodpovednosť za to, že občania majú možnosť s právom sa oboznámiť/

Právna kultúra

Na svete je  veľa národov a štátov, ale civilizácií je len niekoľko. Civilizácia v sebe zahŕňa viacero krajín a národov.

-západná / európska, a americká /

-východná / slovanská pravoslávna /

-islamská, hinduistická, konfuciánska, latinskoamerická, africká, japonská,...

Národy v rámci jednej civilizácie môžu hovoriť rôznymi jazykmi, jesť rôzne jedlá, mať rôzny tanec,... Avšak spoločne vyznávajú rovnaké  hodnoty, a istým spôsobom si organizujú politický a  štátny život, prácu, odpočinok, rodinu, výchovu.

Právne systémy v jednej civilizácii sú podobné. Hovoríme o právnej kultúre.

-európsky typ / kontinentálny /

-anglo – americký typ

-náboženský / tradičný / typ

-socialistický / sovietsky / typ

Právna komparatistika je  porovnávanie právnych systémov