

Človek bol súčasťou prírodného prostredia, ktoré si podľa svojich potrieb civilizoval a kultivoval. Výsledkom tejto činnosti je kultúra ako spoločné vlastníctvo spoločnosti. Súčasťou kultúry je jazyk, morálka, náboženstvo, právo, materiálne i technické objekty. Sú to aj formy a schémy správania, ktorých súčasťou je verejná autorita. Právo je súčasťou duchovnej kultúry spoločnosti.
Každá spoločnosť preferuje isté hodnoty, ktoré sa človek usiluje dosiahnuť a zároveň nimi aj riadiť. Hovoríme o štandardných spôsoboch myslenia a správania, ktoré sú v spoločnosti vžité a odovzdávajú sa z generácie na generáciu / organizovanie rodinného života, výchova detí/.
Čím dôležitejšie sú takéto vzory pre harmonické fungovanie spoločnosti, tým väčšia je snaha ich inštitucionalizovať - to znamená presne a jasne ich vyjadriť a usporiadať. Tak sa vzory stávajú spoločenskými normami, pravidlami, ktoré určujú ako sa subjekty majú za určitých okolností a podmienok správať a aká sankcia ich postihne, ak sa takto nebudú správať. Takéto všeobecné pravidlá sa nevzťahujú iba na jednotlivca, ale na každého.
/ nielen Juraj, ale všetci mládenci, kt. sa idú ženiť sa očakáva, že to urobia spôsobom, ktorý od nich spoločnosť očakáva /
Norma je vzor, schéma správania ktorú používame pri kontakte so známymi, ale i neznámymi ľuďmi. Všetky spoločenské normy pramenia z uznávaných spoločenských hodnôt. Napríklad :
Hodnota dobra - morálne normy
Hodnota krásna - estetické normy
Viera v Boha - náboženské normy
Hodnoty poriadok a spravodlivosť - právne normy
Systém noriem musí byť usporiadaný podľa princípu nerozpornosti /vzájomný vnútorný súlad medzi normami/
Právo sa stalo civilizovaným prostriedkom na presadzovanie žiadúceho správania v spoločnosti / verejná autorita – jednotlivec, Mojžiš, Chammurapi, Lykurgos, Solón /.
Príčiny vzniku práva:
1. potreba oddeliť súkromné veci od verejných záložitostí
2. potreba objektívnosti v rozhodovaní
3. potreba formulovať určité všeobecne platné pravidlá = zákony, ktoré budú prístupné každému.
Základom všeobecných právnych systémov je predstava o spravodlivosti:
1. ľudské práva – pre všetkých bez rozdielu
2. občianské práva – aplikácia ľudských práv na konkrétne podmienky – t.j. pre občanov daného štátu.
P R Á V O
Je to systém noriem na riadenie spoločenských vzťahov, na regulovanie spoločenského života.
Znaky práva: právo sa od ostatných normatívnych systémov odlišuje :
-monizmom = jeden právny systém pre celú spoločnosť
-spätosť so štátom = opiera sa o jeho donucovaciu moc
-zvláštna forma = ustanoví štát / má podobu zákona alebo vyhlášky a štát berie na seba zodpovednosť za to, že občania majú možnosť s právom sa oboznámiť/
Právna kultúra
Na svete je veľa národov a štátov, ale civilizácií je len niekoľko. Civilizácia v sebe zahŕňa viacero krajín a národov.
-západná / európska, a americká /
-východná / slovanská pravoslávna /
-islamská, hinduistická, konfuciánska, latinskoamerická, africká, japonská,...
Národy v rámci jednej civilizácie môžu hovoriť rôznymi jazykmi, jesť rôzne jedlá, mať rôzny tanec,... Avšak spoločne vyznávajú rovnaké hodnoty, a istým spôsobom si organizujú politický a štátny život, prácu, odpočinok, rodinu, výchovu.
Právne systémy v jednej civilizácii sú podobné. Hovoríme o právnej kultúre.
-európsky typ / kontinentálny /
-anglo – americký typ
-náboženský / tradičný / typ
-socialistický / sovietsky / typ
Právna komparatistika je porovnávanie právnych systémov
Kleinova
Piaristické gymnázium svätého Jozefa Kalazanského v Nitre