Ľudské práva a slobody

-Sú oprávnenia prislúchajúce jednotlivcovi, umožňujú naplno rozumové a špeciálne schopnosti, znalosti človeka, vychádzajú z ľudskej prirodzenosti, rešpektujú dôstojnosť a jedinečnosť človeka.
-sloboda je stav bytosti konajúcej len zo svojej vlastnej vôle, nezávisle od akéhokoľvek vonkajšieho donútenia. Sloboda však nie je svojvôľa, neznamená anarchiu.
-základnou zásadou je: sloboda jedného človeka sa končí tam, kde sa začína sloboda iného človeka, tzn., že základné práva a slobody jednotlivca sú ohraničené slobodami iných.

2. občianske práva
-sú súčasťou Ústavy štátu
-cez ne sa človek prejavuje ako občan (zapája sa do verejného života)
a.) politické právo- sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, petičné právo, právo na informácie
b.) sociálne, hospodárske, kultúrne právo- právo na prácu, dôstojnú úroveň, vzdelanie, slobodný výber povolania,...

ĽP môžu byť individuálne a kolektívne. ĽP sú:

•nezrušiteľné – nemenia sa ani zmenou spoločenského, štátneho režimu,
•darované štátom občanom a sú vlastné, čiže prirodzené všetkým ľuďom,
•nepremlčateľné- nemôžu zaniknúť uplynutím času,
•nemožno o ne prísť tým, že ich niektorí jednotlivci neuplatňujú.

Generácie ĽP - označujeme tak vývoj ĽP
1.generácia ĽP
- formujú sa osobné ĽP (právo na bezpečnosť, nedotknuteľnosť osoby, život, právo na slobodu myslenia, vierovyznania)
- formujú sa vplyvom spoločenských podmienok a spoločenskej situácie (prechod od feudalizmu na kapitalizmus), prejavov nespokojnosti ľudí s nerovným sociálnym postavením, vykorisťovaním. Preto sa v tomto období rozvíjajú aj politické práva (právo zhromažďovať sa, petičné právo, volebné právo,...)

2.generácia ĽP
- v prvých rokoch 20.storočia,
- zahŕňa najmä sociálne, hospodárske, kultúrne právo,
- ku koncu 20.storočia vzniká právo na ochranu zdravia ( kúpeľná liečba, bezplatná lekárska starostlivosť).

3.generácia ĽP
- najmladšia,
- práva solidarity,
- súvisí nielen s vývojom spoločnosti, vedy, techniky, ale hlavne s globálnymi problémami, kt. prináša pokrok
- generácia, kt. sa týka 2.polovice 20.stor.
- právo na ochranu životného prostredia, na ochranu pred všetkými ekologickými katastrofami, na mier, právo národov na sebaurčenie, ochrana národnostných menšín.

-ĽP sú predmetom Ústavy každého právneho štátu.
Ústava SR-2. hlava, článok 15: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

Stredoveké spoločnosti zakotvovali nerovnosti a nesvojprávne postavenie človeka v spoločnosti v podobe nevoľníctva a poddanstva. Záujem o ĽP vzrastal v 18.storočí. Súčasné poňatie ĽP sa však zrodilo až po 2.sv. vojne. Zásadným dokumentom, kt. upravil ĽP, bola Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN prijatá v roku 1948. Deň jej vyhlásenia, 10.december, si každoročne pripomíname ako Medzinárodný deň ľudských práv.
V r. 1950 bol uzatvorený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kt. je základným dokumentom európskeho systému ochrany ĽP. Vychádza zo Všeobecnej deklarácie ĽP OSN, avšak na rozdiel od nej definuje aj orgány,kt. na dodržiavanie ĽP dohliadajú. Sú nimi: Európska komisia pre ĽP a Európsky súd pre ĽP. 
Európsky dohovor neobsahuje hospodárske a sociálne práva. Tie sú obsahom Európskej sociálnej charty. 
Ďalším dôležitým dokumentom v oblasti ĽP je Dohovor o právach dieťaťa.

Listina základných práv a slobôd SR

-prijatá vr. 1991,neskôr zakomponovaná so Ústavy SR.
-vychádzajúc z tohto dokumentu Ústava SR definuje nasledujúce okruhy ĽP:

1. Základné ĽP a slobody- zaručujú človeku dôstojnosť v základných oblastiach jeho života, napr. právo na život, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, osobnú slobodu, právo na ľudskú dôstojnosť, ochrana listového tajomstva, telefonických a iných správ, slobodu pohybu a pobytu slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.
2.politické práva- vytvárajú pre občanov možnosť podieľať sa na verejnom a politickom živote spoločnosti, ochranu v rovine občianskej a verejnej.
3.práva národnostných menšín a etnických skupín- chránia pred diskrimináciou, násilným nátlakom zo strany väčšinového národa a pred násilnou asimiláciou. Patrí sem napr. právo na všestranný rozvoj vlastnej kultúry, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a jeho požívanie v úradnom styku.
4.hospodárske, sociálne a kultúrne práva- garantujú istý minimálny štandard životnej úrovne s cieľom zabezpečiť každému dôstojnú existenciu a umožňujú človeku rozvíjať jeho osobnosť. Zaraďujeme sem právo na slobodnú vôľu povolania, právo podnikať, právo na štrajk, právo na združovanie v odborových organizáciách , právo na odmenu za prácu, právo na adekvátne pracovné podmienky, právo žien, mladistvých, postihnutých na zvýšenú ochranu pri práci, právo na dôchodkové a sociálne zabezpečenie, právo na ochranu zdravia, rodičovstva a rodiny, právo na vzdelanie, autorské práva a právo na priaznivé životné prostredie.
5. právo na súdnu a inú právnu ochranu- zaisťuje korektnosť a spravodlivosť súdneho konania, aby bola vylúčená justičná svojvôľa, napr. možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, právo obvineného odoprieť výpoveď, právo na obhajobu, právo na právnu pomoc, právo na verejný proces, prezumpcia nevin, právo nebyť dvakrát stíhaný za rovnakú vec atď.
6.právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva- zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie a stanovuje povinnosť štátu dbať o šetrné využívanie prírodných zdrojov, účinnú starostlivosť o životné prostredie a ochranu určených druhov rastlín a živočíchov.

Listina základných práv a slobôd, Prvá hlava (1991) 

-najvýznamnejším orgánom OSN, kt. sleduje dodržiavanie ĽP, je Komisia pre ľudské práva so sídlom v Ženeve.
-rada Európy iniciovala vznik dvoch inštitúcií na ochranu ĽP: Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva
- Ochranou ĽP sa zaoberajú aj rôzne nezávislé inštitúcie. Jednou z nich je Amnesty International, kt. sa zameriava najmä na podporu a ochranu práv politických vazňov,nespravodlivo stíhaných.
-Verejný ochranca práv (Ombudzman) pôsobí v oblasti ochrany práv občanov pred nečinnosťou orgánov verejnej správy, resp. pred negatívnymi dôsledkami činnosti štátnych orgánov, pokiaľ je činnosť týchto orgánov v rozpore s právom a nezodpovedá princípom demokratického právneho štátu.

Základné dokumenty vzťahujúce sa k ľudským právam:

- Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948, OSN) 
- Dohoda o politických právach žien (1952, OSN) 
- Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a zákl. slobôd (1950, Rada Európy) 
- deklarácia práv dieťaťa (1959, OSN) 
- Dohovor UNESCO o odstránení diskriminácie vo vzdelávaní (1960) 
- Medzinárodný dohovor o odstránení vš. foriem rasovej diskriminácie (1966, OSN) 
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966, OSN) 
- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966, OSN) 
- Deklarácia OSN o odstránení diskriminácie žien (1967) 
- Záverečný akt helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (1975).
- Charta informácií mládeže (1993)